Ako chrániť fasádu a strechu pred vodou a plesňami
Naši predkovia považovali vodu za dobrého sluhu, ale zlého pána už dávno. Už vtedy vedeli, že voda vie nielen pomáhať, ale aj ničiť. Znehodnotenie stavebných materiálov spôsobené vodou má každoročne za následok vznik materiálnych škôd za stotisíce EUR.
Pórovité stavebné materiály ako vápencovo-cementové omietky, betón, plynosilikát, pieskovec, pálená strešná krytina, tehly a pod. sú v exteriéri celoročne vystavované viacerým poveternostným vplyvom (vietor, voda, slnečné žiarenie, teplotné výkyvy, kyslé dažde atď.). Z týchto vplyvov je voda najzákernejším nepriateľom.
Minerálne povrchy majú pórovitú štruktúru v podobe kanálikov a dutín, ktoré umožňujú vode jednoduchú a ľahkú penetráciu do materiálu. Voda môže prenikať do porézneho systému rôznym spôsobom, napr. vo forme dažďa, priesakom zvýšených spodných vôd, vzlínajúcou vlhkosťou, kondenzáciou vodných pár na stenách a pod..
Bez ohľadu na mechanizmus, ktorým voda vniká do materiálu, je isté, že jej zvýšený obsah má za následok vznik defektov, ktoré môžu mať charakter mechanického, chemického alebo biologického poškodenia.
Ako mráz a ľad škodí fasáde?
Prvým uvedeným typom defektu je mechanické poškodenie. Voda, ktorá vyplňuje nasýtené póry materiálu, zvyšuje svoj objem pri mrznutí až o 10%.
Tým dochádza k vzniku tlakového napätia vo vnútri materiálu. To má za následok znižovanie súdržnosti, ktorého následkom je pozvoľný rozpad materiálu.
Nie nadarmo je odporúčané obmedziť stavebné práce v zimných mesiacoch.
Soľ na fasáde je problém
Voda je tiež výborným transportným médiom pre veľa rozpustných solí (chloridy, sírany, dusičnany) obsiahnuté v pôde. V prípade vysokého obsahu solí (napr. cesty solené v zimnom období, okolie hospodárskych usadlostí), nič nebráni transportu rozpustených solí z pôdy do muriva.
Následne dochádza k postupnému ukladaniu soli v murive. Po nejakej dobe môže dôjsť k čiastočnému odpareniu vody a soľ začne opäť kryštalizovať a vytvárať tak kryštalizačné tlaky. Soli môžu tiež migrovať na povrch materiálu a vytvárať biele nevzhľadné výkvety, ktoré zvlášť na tmavších podkladoch, spôsobujú voľným okom viditeľné poškodenia.
A navyše je veľa solí hygroskopických (tzn. že sú schopné viazať vlhkosť), čo sťažuje následné vysychanie materiálu.
Korózia fasády
Pod koróziou materiálu možno chápať chemickú zmenu materiálu. U stavebných materiálov na báze uhličitanu vápenatého (vápenec, spojivové zložky betónu), ktoré sú vystavené kyslým dažďom, dochádza postupne k interakcii uhličitanu vápenatého (v čistej vode ťažko rozpustného) s kyslým dažďom za vzniku hydratovaných foriem síranu vápenatého. To má za následok ochudobňovanie materiálu o spojivové zložky a stratu súdržnosti.
Vedľa degradácie mrazom popr. migráciou solí v murive môže dochádzať ku korózii železobetónových konštrukcií. S týmto javom sa možno stretnúť takmer kdekoľvek okolo nás (rozpadnuté balkóny u starej panelovej výstavby, popraskané stĺpy elektrického vedenia).
Keď je na fasáde vlhkosť, sú tam aj plesne
Účinkom zvýšenej vlhkosti muriva dochádza nielen k rozpadu stavebných materiálov, ale aj k narušeniu ich estetického vzhľadu. Vznikajú zreteľne zafarbené miesta, ktoré indikujú napadnutie mikroorganizmami (baktérie, plesne, huby a riasy).
Na vlhkých stenách je rast týchto kultúr ľahko rozpoznateľný žltými, zelenými a čiernymi škvrnami a zatuchnutým zápachom. Nebezpečenstvo plesní spočíva v ich pôsobení na zdravie človeka. Plesne znečisťujú ovzdušie a môžu vyvolávať astmatické záchvaty, bolesti hlavy, pocity nevoľnosti alebo vyvolať ochorenie kože a pľúc.